Na tomto obrázku sa zdá, že ide o pohanskú modloslužbu, pritom je to novokatolícka omša. Katolíci všetkých časov by sa zhrozili, keby dnes mali navštíviť nové omše, plné pohanských, židovských a slobodomurárskych prvkov.
Kapitola VIII.
V katolíckych kruhoch som počul a vždy znova a znova počúvam poznámku: „Chcú nám nanútiť nové náboženstvo.“ Sú takéto slová prehnané? Modernisti, ktorí sa všade vkradli do Cirkvi a vedú tam veľké reči, sa najskôr usilovali upokojovať: „Nie, nie, to máte len taký dojem, lebo z naliehavých dôvodov boli zastarané formy nahradené inými. Už sa nedá modliť presne tak ako predtým, to zaprášené treba znova osviežiť, treba zaviesť jazyk, zrozumiteľný ľuďom našich čias, a vo vzťahu k našim oddeleným bratom otvorene ukázať... Ale, prirodzene, nič sa nezmenilo.“
Zakrátko už boli menej opatrní a tí najbezočivejší sa dokonca vytasili s rečou, či už v úzkom kruhu ľudí, získaných pre vec, alebo aj verejne. Istý páter Cardenell sa často vyžíval v ohlasovaní nového kresťanstva …More

VII. kapitola Noví kňazi
Je čoraz menej a menej kňazov, to sa už stalo frázou. Človek z ulice je o tom v pravidelných časových úsekoch informovaný z novín, aj keď o náboženské otázky ani veľmi nemá záujem. Už pred viac ako 15 rokmi vyšla kniha pod názvom: Demain, une Eglise sans prétres? (Zajtrajšok – Cirkev bez kňazov?)
Situácia je ešte vážnejšia, ako sa zdá, a treba k tomu dodať: Koľko kňazov má ešte vieru? Ba dokonca treba si položiť i tretiu otázku: Sú istí kňazi, ktorí boli vysvätení v posledných rokoch, skutočne kňazmi? Inými slovami: Sú ich vysviacky platné, aspoň niektoré z nich? Pochybnosť je rovnaká, aká zaťažuje ostatné sviatosti! Rozširuje sa aj na určité vysvätenia biskupov, napríklad na tie, ktoré sa konali v Bruseli v lete 1982, pri ktorých svätiaci biskup povedal kandidátom: „Buď apoštolom ako Gándhí, Helder Camara a Mohamed!“ Možno zosúladiť tieto narážky, minimálne pokiaľ ide o Gándhího a Mohameda, s jednoznačným úmyslom konať to, čo robí Cirkev?
Mám pred sebou poznámky …More

VI. kapitola Nový krst, nový sobáš, nová spoveď, nové pomazanie chorých
Katolík, či už praktizuje náboženstvo pravidelne, alebo nachádza cestu do kostola len pri veľkých príležitostiach svojho života, si musí dnes položiť základné otázky, ako je napríklad táto: Čo je vlastne krst?
Tu sa ukazuje nový jav. Ani nie tak dávno si mohol každý túto otázku zodpovedať sám, a napokon nikto si takú otázku ani nekládol. Prvý účinok krstu je vykúpenie z dedičného hriechu. To sa podávalo z otca na syna, od matky k dcére.
Dnes sa už však nikde o tom nehovorí. Pri zjednodušenom obrade, ktorý sa dnes v kostole koná, sa istým spôsobom zmieňuje o hriechu, čo vedie k domnienke, že tu ide o onen hriech alebo o oné hriechy, ktorých sa krstenec dopustí v svojom živote, a nie o dedičný hriech, ktorým sú zaťažení všetci narodení.
Krst sa javí odvtedy iba ako sviatosť, ktorá nás spája s Bohom, alebo ešte skôr ako sviatosť, ktorá nás prijíma do spoločenstva. Tak sa vysvetľuje „rite d’acceuil“ (obrad iniciácie – …More

Kardinál Raymond Burke vyhlásil, že postsynodálna apoštolská exhortácia pápeža Františka nemôže zmeniť učenie Cirkvi. Zdôraznil, že dokument nemá vieroučný charakter.
"Cirkev mala v minulosti mylnú tendenciu interpretovať každé jedno pápežovo vyhlásenie ako záväzné, čo je pochopiteľne absurdné,".
"Pápež František sám uviedol hneď v úvode, že postsynodálna exhortácia nie je výsledkom Magistéria."
Burke dodáva, že preto osobné úvahy pápeža netreba zamieňať so záväznou vieroukou. (Vysvetlite to pán kardinál mnohým hlupákom, ktorí si myslia že pápež je vykladačom viery, pritom on je iba strážcom viery)
"Niektorí ľudia majú mylnú predstavu, že keď sa jedná o pápežskú apoštolskú exhortáciu, vyplýva nám z toho povinnosť uznať to ako 'božskú a katolícku vieru' (Kánon 750, § 1) a nasledovať všetko, čo je napísané v dokumente," tvrdí Burke.
"Katolícka cirkev trvá na dodržiavaní prikázaní Petrovho úradu, ktorý ustanovil náš Pán, a nikdy netvrdila, že každé vyhlásenie Petrovho nástupcu má byť …More

Zo zeme k nebu stúpajú problémy. Z neba dole na zem prichádzajú riešenia. Mnohé katolícke problémy len potrebujú byť vyvýšené, aby sa stali menej problematickými.
Klasickým príkladom môže byť problém koncilových pápežov, problém, ktorému čelíme od roku 2013 ako nikdy predtým, prinajmenšom nie tak kruto. V každom prípade v tom je tajomstvo, ak nevystúpia dosť vysoko, ľahko podľahneme jednému z dvoch klasických pokušenie: buď je František pápežom, takže ho musím počúvať, alebo nemôžem poslúchnuť, takže nemôže byť pápežom.
Ak však vystúpim nad ľudskú prirodzenosť pápeža k Božskosti Cirkvi, potom si uvedomím, že takzvaná pápežská neomylnosť je vlastne neomylnosťou Cirkvi, čo ponecháva oveľa viac priestoru pre to, aby ten či onen pápež, alebo dokonca rad pápežov, boli viac ako neuspokojiví. Poďme priamo k definícii neomylnosti z roku 1870, ktorá sama je neomylná. Tu je ten text so zvýraznenými niektorými slovami a vloženým očíslovaním:
Učíme a ako dogmu Bohom zjavenú vyhlasujeme: Veľkňaz …More

Pápež prikazuje falošné učenie
Amoris Laetitia - nástroj likvidácie
Encyklika z dielne pekla
Keď si katolík číta nové vízie Cirkvi, ako - ženy kňažky, Eucharistia pre všetkých, a posledné dvojzmyselné dielo žido-slobodomárov, Amoris Laetitia, ktoré pravdepodobne celé nebolo v réžii pápeža, začne sa obávať o svoju vieru. Nie je dôvod. Pápež má vieru iba zachovávať a neporušene ju ďalšiemu odovzdať. Nemá právo ju ani meniť, ani učiť inak. Katolík má vieru naopak poznať a odmietnuť všetko - aj keby išlo o príkaz kardinála - keby mu kázal konať proti viere. Takže tu nie je priestor na vzruch. Zabudnite na poslušnosť spred koncilu, kedy sa poslušnosť vyžadovala, pretože Cirkev učila jednu vieru a bola skutočne radcom a pomocníkom v spáse. Dnes si ale každý biskup, každý kňaz učí, ako si to on myslí - takže ak by sa katolík držal tejto súkromnej viery duchovného, môže sa minúť so spásou. Pre katolíka je tak podstatné Písmo a výklad večnej Cirkvi. Ak toto katolík ovláda, nemôže zakolísať, nemôže …More

Všetky tradičné smery by bez Lefebvra dnes jednoducho neboli. V čase, keď Lefebvre prichádzal do dôchodkového veku, Boh ho povoláva k nepríjemnej službe - postaviť sa opitej cirkvi na odpor a zachrániť vieru. Až dnes opitá cirkev postupne vytriezvieva, dosť neskoro.
Pravda sa zmeniť nedá, je tá istá včera, dnes i zajtra. Pápež Pius X. bojoval proti tomu, čo je v prítomnej cirkvi - proti modernizmu. Keď sa nepriatelia cirvki zmocnili vedenia cirkvi, vedeli čo cirkev rozloží - spomínaný modernizmus! Nové modlitby, nová omša, nové kostoly, nové rúcha, nové obrady, nová viera - všetko staré z cirkvi preč! A tak cirkev si pod taktovkou týchto neznabohov v cirkvi, oblečených do kňažských rúch, sama zbúrala oltáre, spálila posvätné knihy, zabila vieru v domnienke, že tieto veci konajú na oslavu Boha.
Ako mohlo vôbec prísť k takej masovej manipulácii v cirkvi? Ako to že len tak málo katolíkov pochopilo dobu a konanie, ktoré im menilo cirkev? Odpoveď je jednoduchá - katolíci nepoznali svoju vieru …More

„Synu, dbaj na čas” (Sir 4,23).
Čas je poklad
„Synu,” hovorí Duch Svätý, „dbaj na čas, ktorý je vzácnosťou a najväčším darom, aký Boh môže dať človeku, čo žije.” Aj pohania poznávali, čo stojí čas, a Seneca hovorieval, že nieto ceny, ktorá by sa vyrovnala cene času. Ale ešte viac oceňovali čas svätci. Sv. Bernardín Sienský povedal, že okamih času stojí toľko, koľko stojí Boh, pretože človek v každom okamihu môže úkonom dokonalej ľútosti alebo lásky získať Božiu milosť a večnú slávu.
Čas je poklad, ktorý sa nachádza iba v tomto živote a nenachádza sa na druhom svete, ani v pekle, ani v nebi. V pekle odsúdenci nariekajú: Oh, kiež by mi bola daná hodina! Zaplatili by každú cenu za hodinu času, v ktorej by mohli napraviť svojej nešťastie. Ale túto hodinu nebudú mať k dispozícii nikdy. V nebi sa nenarieka. Ak by ale blažení v nebi mohli plakať, plakali by nad tým, že v tomto živote stratili čas, v ktorom si mohli získať väčšiu slávu, a že tento čas už nebudú mať nikdy.
Sestrička benediktínka …More

Páter Pio na omši.
Páter Pio pri jedine pravej katolíckej omši. Už tu sa musíme zamyslieť - je dnes cirkev ešte katolícka? Odpoveď znie - nie je! Kňazom zostala moc odpúšťať hriechy, posväcovať veci, modliť sa, konať počas omše premenu atď, ale cirkev stratila podstatu - stratila vieru a bez viery nie je spasenie, bez viery nie je možné sa páčiť Bohu. Omša je modlitba cirkvi. Ako sa cirkev modlí, tak verí. Katolícka cirkev mala plnosť poznania a vieru cez učenie cirkvi, ktorá bola úzko spätá z omšou. Toto dnes v cirkvi nie je a preto cirkev stratila svoju tvár.
Keď slobodomurár Bugnini so šiestimi protestantmi vymyslel novú omšu, bola odlišná od katolíckej, bola tým pádom zmenená celá viera cirkvi. Ľudia si hovoria, že je jedno na akú omšu chodím a práve toto je to démonistické - je jedno. Zmena omše znamenala zmenu vieru, zmenu postoja ku spáse, zahmlenie spásy, koniec posväcovania, koniec námahy, prejdenie z úzkej cesty ku spáse, na širokú cestu zatratenia.
Omšou katolíci strácajú …More

Koľko neznalosti sa nachádza u dnešných katolíkov, ako nevedia, že vierou je možná spása, že musia veriť v Pána Ježiša Krista a keď chcú veriť v Pána Ježiša Krista, musia Ho dobre poznať. Lebo by bolo hlúpe veriť v niekoho, koho nepoznáme. Apoštoli chodili 3 roky s Pánom Ježišom a keď zomrel na kalvárii, stratili vieru a chceli sa vrátiť ku svojim povolaniam, rozpadol sa im svet. Neuverili v plnosti a z tejto viery by spasení neboli!
Viere predchádza obrátenie a dnes si musíme uvedomiť, že väčšina ľudí v Cirkvi nie je obrátená! Chodia do kostolov, počúvajú, počúvajú, ale nerozumejú - ako hovorí Pán. Ako byť spaseným - to sotva kde ktorý kňaz v kostole hlása, lebo to sám nevie. Iba málo duchovných poznajú odpovede na túto priamu otázku. V krátkosti si iba povedzme reťaz spasenia - obrátenie - zaujímanie sa o Krista - uverenie Kristovi - viera - z viery skutky - posväcovanie. Posväcovanie produkuje smrť hriešneho života, smrť života ktorý sme viedli. Takto obrátený človek túži konať len …More

Arcibiskup Lefebvre pri omši. Nikdy neslúžil novú slobodomurársku omšu, ktorá vzala katolíkom vieru, keď milióny ľudí odišlo z katolíckej cirkvi, na potešenie nepriateľov cirkvi.
Najväčší úder od nepriateľov Cirkvi dostala omša. Dotknúť sa nedotknuteľnej svätej omše, o ktorej píšu s láskou a chvením najväčší svätci katolíckej Cirkvi všetkých čias, je neospravedlniteľné! Svätý Pius X. keď mal zmeniť jednu malú vec v omši si dlho vyčítal, kto je on aby čo i len malú vec menil v tak dokonalej veci. A práve omša je potvrdením toho, že nepriatelia nielenže zvolali koncil, oni začali riadiť aj Cirkev. Vytvorili cirkev novú, úplne odlišnú od Cirkvi všetkých časov. Zmenili sa modlitby, učenie, výklady dogiem, katechizmus, posväcovanie, sviatosti. Čo zostalo z katolíckej viery? Takmer nič! Je podobná ako katolícka Cirkev všetkých čias, ale nie je to cirkev všetkých čias. Je to cirkev ktorá odporuje Cirkvi všetkých čias.
Tradícia tak nie je nič iného, iba držanie sa Cirkvi všetkých vekov. Tradícia …More

Ako málo si človek uvedomuje svoju krehkosť a pominuteľnosť. Ako sa rád povyšuje vo svojich vedomostiach, myšlienkach, veciach ktoré vlastní. Ako Málo dáva kresťan Bohu čo mu patrí a Bohu patrí všetko! Už prvé vety katechizmov nám hovoria, že nás Boh stvoril pre seba - jemu patríme, sme jeho výtvorom a preto všetku silu a energiu života máme dávať iba Bohu. Koľko si nechávame pre seba, keď ľahostajne pozeráme do TV, počítačov, svetských kníh, mobilov, zábaviek tohto sveta?! Našim jediným cieľom je nebo a má byť nebo. Čokoľvek čo nerobíme na oslavu Boha, smilníme pred Bohom a stávame sa Jeho nepriateľmi! Ako katolíci radi hovoria - Boh je milosrdný, milosrdenstvo - ale ako Ho urážajú keď sa s ním stretnú ráno a večer pri modlitbe, ostatok času si nechávajú pre seba. Svätý Liguori krásne ukazuje vo svojich dielach, ako málo sme pre Boha vykonali, ako málo sme Mu dali. Naháňame sa za zbytočnosťami sveta, chceme mať veľa zážitkov a dobrých pocitov - všetko je to náš egoizmus a sebectvo. …More

Páter Pio bozkáva ruku Lefebvra, vtedy biskupa.
Pius XII. videl v Lefebvrovi obrovský katolícky potenciál. Mal skúsenosti v misách, dlhé roky slúžil v Afrike, vyznačoval sa svätosťou, poznal vynikajúce učenie Cirkvi a od Boha dostal zmysel, presne definovať teológiu, v ktorej ak sa niekto pokúšal vykonať čo i len malé odchylky - analyzoval dopad tohto konania a čas ukázal že sa nemýlil. Pius XII. a mnohí ďalší Vatikánski predstavitelia, si vedeli Lefebvra predstaviť ako pápeža a Lefebvre by bol pápežom typu Pia X. Náhle sa však zmenila doba. Po smrti pápeža Pia XII. nastupuje na pápežský stolec Pápež Ján XXIII. ktorý podporoval komunistov v Taliansku, s ním sa otvárajú dvere nepriateľom Cirkvi, ktorí žiadajú koncil - koncil, ktorý zabije na mnohé desaťročia pravú vieru u katolíkov.
Na fotografii Ján XXIII. sa zhovára so socialistami, ku ktorým má blízko. Trpel obžerstvom a pôžitkárstvom, proti Pavlovmu varovaniu telesnosti - pôžitok z cigaretky si neodoprel. Svetský pápež, skôr by sa …More

Súkromné modlitby, sedembolestný ruženec, krížová cesta, litánie, modlitba sv. Brigity... TAK AKO SA MODLILI PREDKOVIA, TAK AJ MY...
Súkromné modlitby.
O siedmich bolestiach Panny Márie.
1. Bolestná Rodička Božia Mária, rozpomínam sa na to veľké trápenie, ktoré poranilo tvoje srdce, keď ti starec Simeon v chráme predpovedal, že tvoju dušu prerazí meč bolesti. Vrúcne ťa prosím, ráč mi vyprosiť milosť od Boha, aby som svoje hriechy poznal(a) a oplakal(a); lebo ony sú tým mečom, ktorým bolo prerazené tvoje srdce i srdce Syna tvojho. Zdravas Mária...
2. Utrápená Matka Mária, ľutujem ťa z celého svojho srdca, že si musela utekať pred ukrutným Herodesom, aby si zachránila od smrti svoje Božské Dieťa. Prosím ťa, pre túto úzkosť vysloboď ma z každého nebezpečenstva tela i duše. Zdravas Mária ...
3. Zarmútená Matka Mária, pre tú bolesť, s ktorou si tri dni hľadala svojho strateného Syna, prosím ťa, vypros mi milosť od Boha, aby som ho nikdy nijakým hriechom neurazil(a). Keď však budem taký(á) …More

Pôvod Islamu
Keď sme čitateľom odporúčali čítať knihu - "Sprisahanie proti Cirkvi" od kňaza - Maurice Pinaya, čo je kniha, ktorá hojnými dokumentami preukazuje, že hlavným vonkajším nepriateľom katolíckej Cirkvi po 2000 rokov sú Židia, tvrdilo sa tam, že Židia sú za islamom, slobodomurárstvom a komunizmom.
Žiadni čitatelia neprotestovali, že židia sú za Slobodomurárstvom a komunizmom, niekoľko sa ich však pýtalo, čo dokazuje, že sú tiež za islamom. Pretože islam povstal v siedmom storočí po Kristovi, skutočne neexistuje pre islam nič ako dokumentácia, ktorá existuje pre moderné korene slobodomurárstva a komunizmu. V skutočnosti odborníci na islam povedia, že dokonca aj mnoho pôvodných dokumentov z počiatkov islamu mohlo byť zničených, práve preto, aby zakryli jeho pravý pôvod. Zostane nám tak text samotného Koránu a historické argumenty, aby sme poukázali na Židov ako pôvodcov islamu.
Pokiaľ ide o text koránu, jeden z tých, čo ho pred koncilom pozorne študoval, Hanna Zakarias, došiel vo …More

Ďakujeme kňazom - Slovenským kňazom, ktorý preložili z nemčiny tento dokument do slovenského jazyka. Aj my máme kňazov, ktorí pochopili závažnosť situácie v Cirkvi a tak chceli tento dokument dať vytlačiť a posunúť do kníhkupectiev. Aké bolo ich rozčarovanie, že sa im to nepodarilo dokonca ani na vlastné náklady - boli odmietnutí aj súkromnými tlačiarňami. Kam až moc diabla siaha. Kniha Marcela Lefebrva, v ktorej sa píše pravda o Cirkvi a o jej skutočnom stave, je nepohodlná mnohým - nielen svetu, ale aj kléru. Lefebvre dostal dar proroctva, dostal od Boha poslanie, zachrániť tradíciu, zachrániť katolícku vieru a v čase 70 rokov, kedy bol po-koncilový zmätok, sa orientoval až tak presne a trefne, že dokázal rozlíšiť čo prinesú všetky tie zmeny do budúcnosti. Dnes musíme povedať a žasnúť nad tým, ako sa všetko podľa Lefebvra vyplnilo.
Kardinál Ratzinger, ktorý bol spojkou medzi Vatikánom a Lefebvrom, nebol v čase po koncile plne presvedčený o Lefebvrovi a jeho pravde - pokiaľ - sa nestal …More

Domácim kaplánom konkubíny Henricha XIII. bol Thomas Cranmer, muž nečistých mravov, ktorý menil svoje náboženské „presvedčenie" ako kabát. Kráľ, ktorý si dal dopraviť „manželku" z Belgicka v sude, najskôr tohto zlého kňaza stíhal. Avšak po tom, čo pápež odmietol jeho žiadosť o rozluku, obrátil sa na Cranmera a požiadal ho o radu. Cranmer, povzbudený príkladom Lutherovým, poradil kráľovi, aby sa jednoducho od Ríma odtrhol, dal sa zosobášiť tajne a vyhlásil sa za hlavu národnej anglickej cirkvi. Za túto pomoc dostal Cranmer ako odmenu arcibiskupstvo.
Anglikánski biskupi sa zišli na konferencii, kde dospeli k poznaniu, že kráľovo manželstvo s Katarínou je neplatné. Po zjavnom odpade od Ríma nastali Kristovým verným zlé časy. Preláti sa tiesnili v čakárni, aby na kráľovo prianie zložili prísahu, zriekli sa pápeža a tak si zachránili tučné benefícia a príjmy. Ale mnohí, premnohí laici boli neľudsky utratení; najprv preukrutne mučení, potom za živa rozpáraní, niektorí umierali v žalári od …More