Na videu vidím pohupující se lidi, lidský vláček, svítící mobily, u některých radost, u jiných možná rozpačitost. Ať si to užijí co nejlépe. ale důležité je jen a pouze ovoce. Tajtrlíkování je určitě fajn, ale je to jen pouhopouhý projev veselí a možná i touhy po rytmu, spontánnosti, odvazu... Tímto svůj kredit u Boha nikdo nedožene, ale pokud mu to pomůže prohlubovat věci jako jsou láska, radost, pokoj, trpělivost, laskavost, dobrota, věrnost, tichost a sebeovládání pak OK. No problémeček.

Niečo podobné sme robili aj pri o. Mariakumarovi, lebo povedal, že tu na Slovensku ste na omši ako mŕtvy. Podobné to je aj pri o. Manjackalovi a o. Faustovi. A to aj počas Adoracie pred vystavenou Eucharistiou. Nehovoriac o KOINONII a Charizmatickych spoločenstvách :) A v Afrike? To ani nespomínam :)
Veľakrát aj pri bežných sv. Omšiach mám chuť si zaskákať v rytme piesne. Je to prirodzené a robil to aj Kristus vrátane modlitby, kde dvíhal svoje ruky k Otcovi a tak sa s ním rozprával. Veď to bola súčasť modlitby židov.
Našťastie časy tridentu skončili, kedy človek bol tlacený do neprirodzeného postoja pri sv. Omši: "Nehyb sa, neskáč, ruky drž pri sebe, tvár sa zbožne, neprejavuj svoju radosť, a všelijaké podobné hlúposti.
Nehovorím, že v duchovnom živote nemá miesto stíšenie. Má, ale zanedbával sa prirodzený postoj človeka, ktorého duch sa chce prejaviť aj pohybom tela a nežiť ako v klietke.
Pri o. Faustovi, počas dvojdňovej duchovnej obnove v Bratislave, bol som tam uzdravený, a viac uzdravení tam bolo, bol jeden desať ročný chlapec, ktorý po modlitbe o. Fausta dvakrát padol, v piatok a sobotu, a zostal ležať. Ležal asi po dvadsať minút. Potom hovoril, čo sa dialo. Keď padol, prišiel k nemu Ježiš, chytil ho za ruky a začali spolu tancovať. Dvakrát sa to stalo. Ja som vtedy mal trochu rezervovaný postoj k tancu na sv. Omši, ale toto som hneď pochopil, že týmto mi Ježiš dáva vedieť, že nemám sa hanbiť tancovať a skákať pri sv. Omši a prejaviť aj telom to, čo cítim vo svojom duchu.
Takže do toho. Človek, keď sa nechá spútať, zomiera.

Je to pekné, keď človek prejavuje svoju radosť zo stretnutia s Trojjediným Bohom. A tak to má byť.